Skutočnosť, že ľudia, ktorí našu krajinu majú reprezentovať a ju ,paradoxne, v očiach zahraničnej verejnosti posúvajú na úroveň krajín tretieho sveta, je všetkým známa. Chcem sa však venovať horúcej téme posledných dní, ktorá rozvírila hladinu pokojných školských vôd.
O novom školskom zákone sa veľa popísalo, veľa povedalo. Či to bol pán minister, jeho hovorcovia, alebo slovenské médiá. Hlas, ktorý však vypočutý nebol, je hlas študenta, ktorého sa všetko toto bytostne dotýka. Nebudem rozvýjať polemiky o správnosti metód, či pripravenosti škôl na takýto krok.
Mňa osobne nahnevala vyhláška k novému školskému zákonu, ktorá neuznáva jazykový certifikát DSD II. (známy ako Sprachdiplom) ako maturitu z nemeckého jazyka. Týka sa to aj mojej osoby, pretože som aj ja sprachdiplomistka, neskrývam svoje znechutenie nad tým, ako sa počas štyroch rokov, čo som študovala a študujem na gymnáziu, menia nielen kritériá, ale hlavne pôvodný zámer, kvôli ktorému sa do sprachdiplomovej triedy študenti prihlásili. Zmierili sme sa s tým, že by sme absolvovali písomnú časť maturity, ale toto je jednoducho priveľa.
Podľa posledných správ môžu študenti požiadať riaditeľa školy o podmienečné uznanie certifikátu. Omyl. Nič také nie je možné. Napadá ma tak otázka, čo tým chceli dosiahnuť? Chceli si byť istí, že tú nemčinu budeme ovládať a potvrdením o našej jazykovej zdatnosti má byť maturitné vysvedčenie? Znechutili nás, klamali nám a v konečnom dôsledku neublížili len študentom. Uškodili sebe.
Nám ako študentom ostávajú len dve veci. Vykašleme sa na Sprachdiplom, zahodíme 4 roky, počas ktorých sme sa venovali príprave na túto špeciálnu skúšku, alebo zabojujeme ďalej...
Takže asi takto je to na tom našom malom - veľkom Slovensku. Namiesto odbremenenia od jednej veci, vám priložia na plecia ďalšiu...Proste národný cirkus...